HYGIENICKÉ A TECHNICKÉ PRAVIDLÁ PÍSANIA

Lekársky sa zistilo, že začiatky mnohých, neskoršie často nevyliečiteľných chorôb, ako pokrivenie chrbtice /skolióza/, guľatý chrbát /kyfóza/, krátkozrakosť, choro­by mozgu, žalúdočné ťažkosti atď. majú svoj pôvod v škole.

Ak žiak dlho a nesprávne sedí, má hrudný kôš úzky, plochý alebo zapadnutý, takže pľúca nemajú, dosť miesta, aby sa mohli riadne vyvinúť. Aj dýchanie býva len povrchné. Okrem toho pri sedení srdce slabo pracuje, krvný obeh je porušený, bunkám sa dostáva málo výživných látok, málo kyslíka, čo spôsobuje rýchlu únavu a tieto poruchy sa pre­nášajú aj na zažívacie orgány.

Prvé návyky správneho sedenia a držania tela pri písaní by dieťa malo dostať už v predškolskom zariadení a v rodine, ale hlavne v 1. ročníku ZŠ, kde dodržiavanie hygienických a technických požiadaviek písania sa musí stať skutočným návykom a nevyhnutnosťou každého jedinca.

Správne sedenie

Písanie si vyžaduje nemeniacu sa polohu tela, ktorá vyplýva zo samotného výkonu písania. Pri písaní by sa zmena polohy tela odrazila aj v kvalite písania. Chrbti­ca žiaka je ešte poddajná, takže sa pri dlhom a nespráv­nom sedení môže pokriviť. Preto otázke správneho sedenia treba počas celej školskej dochádzky venovať mimoriadnu pozornosť.

Žiak má sedieť na celom sedadle, nie na jeho okraji. Sedenie na celom sedadle zaručuje dostatočnú stabilitu, ak má pritom nohy celou plochou, položené na podlahe.

Držanie trupu pri písaní

Trup žiaka má byť mierne naklonený dopredu k písacej doske, ale prsia sa nesmú dotýkať jaj prednej hrany, lebo by to sťažovalo dýchanie. Od prednej hrany písacej dosky je vzdialený približne 3 až 5 cm, čo je asi šírka detskej dlane. Váha celého trupu je rozložená na sedadle, nie na predlaktiach, ktoré sú opreté o písaciu dosku. (V škole, ale i mimo nej sa stretávame s nesprávnym držaním trupu, os chrbtice je naklonená doľava, u niektorých doprava alebo hlboko dopredu.)

Pretože žiaci často porušujú správne držanie trupu, treba im zo začiatku v 5 - 10 minú­tových intervaloch prikázať, aby niekoľkokrát vdýchli no­som čo najviac vzduchu a čo najdlhšie ho zadržali. Tým sa docieli, že si uvedomia vzpriamenie trupu a navyknú si hlbšie dýchať. Ak sa niektorý žiak i napriek upozorňova­niu stále hlboko predkláňa, môže to byť v dôsledku krátkozrakosti a žiaka treba dať pre­zrieť lekárovi.

Poloha nôh pri písaní

Nohy má žiak pri sebe tak, že raty sú mierne vzdia­lené od seba a špičky chodidiel o niečo viac. Na sedadle sedí žiak tak, že dve tretiny jeho stehna sú na sedadle a jedna tretina je voľné. Nohy sú v kolene zohnuté pri­bližne v pravom uhle. Chodidlá majú byť opreté celou šír­kou o podlahu, aby sa váha tela čiastočne prenášala aj na ne, a tak sa odľahčovala váha na opretých rukách. Päty sú mierne vzdialené od seba a špičky chodidiel o niečo viac. Doporučujem predsúvať pravú nohu mierne dopredu. Odbremeníme tak zaťaženie pravej ruky, ktorá pri písaní potrebuje viac voľnosti.

Aj keď žiaci vedia, ako majú mať položené nohy, po­lohu nôh menia, a to buď ich skrižujú, alebo zakladajú za nohy stoličiek, čo spôsobuje klesanie trupu i hlavy. Ďalšou chybou, ktorej sa žiaci dopúšťajú, je, že nohy vy­strkujú dopredu.

Poloha hlavy pri písaní

Hlava má byť mierne naklonená nad písankou, a to tak, aby vzdialenosť očí od písanky bola asi 30 až 35 cm. Vzdiale­nosť, v akej majú žiaci držať hlavu od písanky, najlepšie ukážeme tak, že im prikážeme dotknúť sa písacej dosky lak­ťom a zavretú päsť priložiť k čelu, alebo ako je znázor­nené na obr. 2. Ak má žiak nízko sklonenú hlavu, kazí si zrak a nemá dostatočný rozhľad po písanke, čo sa odráža napríklad v nerovnakej veľkosti písma a nepravidelnom krivom riadkovaní. Ak hlavu nakláňa na jednu či druhú stranu, tzv. písanie z boku, nevidí dobre na vytváranie písmen, na vedenie riadkov a dodržiavanie jednotného sklonu písma.

Držanie trupu pri písaní

Trup žiaka má byť mierne naklonený dopredu k písacej doske, ale prsia sa nesmú dotýkať jaj prednej hrany, lebo by to sťažovalo dýchanie. Od prednej hrany písacej dosky je vzdialený približne 3 až 5 cm, čo je asi šírka detskej dlane. Váha celého trupu je rozložená na sedadle, nie na predlaktiach, ktoré sú opreté o písaciu dosku. (V škole, ale i mimo nej sa stretávame s nesprávnym držaním trupu, os chrbtice je naklonená doľava, u niektorých doprava alebo hlboko dopredu.)

Pretože žiaci často porušujú správne držanie trupu, treba im zo začiatku v 5 - 10 minú­tových intervaloch prikázať, aby niekoľkokrát vdýchli no­som čo najviac vzduchu a čo najdlhšie ho zadržali. Tým sa docieli, že si uvedomia vzpriamenie trupu a navyknú si hlbšie dýchať. Ak sa niektorý žiak i napriek upozorňova­niu stále hlboko predkláňa, môže to byť v dôsledku krátkozrakosti a žiaka treba dať pre­zrieť lekárovi.

Poloha nôh pri písaní

Nohy má žiak pri sebe tak, že raty sú mierne vzdia­lené od seba a špičky chodidiel o niečo viac. Na sedadle sedí žiak tak, že dve tretiny jeho stehna sú na sedadle a jedna tretina je voľné. Nohy sú v kolene zohnuté pri­bližne v pravom uhle. Chodidlá majú byť opreté celou šír­kou o podlahu, aby sa váha tela čiastočne prenášala aj na ne, a tak sa odľahčovala váha na opretých rukách. Päty sú mierne vzdialené od seba a špičky chodidiel o niečo viac. Doporučujem predsúvať pravú nohu mierne dopredu. Odbremeníme tak zaťaženie pravej ruky, ktorá pri písaní potrebuje viac voľnosti.

Aj keď žiaci vedia, ako majú mať položené nohy, po­lohu nôh menia, a to buď ich skrižujú, alebo zakladajú za nohy stoličiek, čo spôsobuje klesanie trupu i hlavy. Ďalšou chybou, ktorej sa žiaci dopúšťajú, je, že nohy vy­strkujú dopredu.

Poloha hlavy pri písaní

Hlava má byť mierne naklonená nad písankou, a to tak, aby vzdialenosť očí od písanky bola asi 30 až 35 cm. Vzdiale­nosť, v akej majú žiaci držať hlavu od písanky, najlepšie ukážeme tak, že im prikážeme dotknúť sa písacej dosky lak­ťom a zavretú päsť priložiť k čelu, alebo ako je znázor­nené na obr. 2. Ak má žiak nízko sklonenú hlavu, kazí si zrak a nemá dostatočný rozhľad po písanke, čo sa odráža napríklad v nerovnakej veľkosti písma a nepravidelnom krivom riadkovaní. Ak hlavu nakláňa na jednu či druhú stranu, tzv. písanie z boku, nevidí dobre na vytváranie písmen, na vedenie riadkov a dodržiavanie jednotného sklonu písma.

Poloha rúk pri písaní

Pred písaním treba urobiť adjustáciu rúk. Žiaci po­ložia ruky na prázdnu písaciu dosku, akoby chceli písať. Pri písaní ležia ruky dvoma tretinami na písacej doske a jedna tretina s lakťom je voľná. Obe predlaktia treba opierať v rovnakom mieste, aby aj ramená boli v rovnakej výške.

Predlaktia

Predlaktia, sú voľne položené na písacej doske a sme­rujú do pravého uhla, ktorého predpokladaný vrchol je pred stredom žiakovho tela, kde sa ruky skoro dotýkajú. 0 svaly predlaktia sa opierajú z vnútornej strany neďa­leko lakťa. Ak nie sú obidve predlaktia na písacej doske, ak je niektoré z nich spus­tené dolu, vychyľuje sa os ramien z vodorovnej polohy a dochádza ku skriveniu chrbtovej kosti /skolióze/, okrem toho žiak nemôže ani dobre písať.

Lakte

Lakte trocha presahujú okraj písacej dosky a sú mierne vzdialené od tela. Vzdialenosť medzi lakťami a te­lom treba dodržiavať, aby písmo i riadky mali jednotný vzhľad. Vzďaľovanie lakťa od tela má veľký vplyv na stojatosť písma.

Záprstie a prsty

Záprstie sa opiera o články dvoch posledných prstov /malíčka a prstenníka/ tak, aby medzi záprstím a povrchom písacej plochy zostávala maličká medzera.

Prvé tri prsty /palec, ukazovák a prostredník/ pri­dŕžajú písací prostriedok a posledné dva prsty sú mierne ohnuté k dlani.

Pri písaní je pravá ruka opretá o malíček a bočnú plochu dlane tak, aby sa mohla pohybovať celá ruka. Kým pravá ruka píše, úlohou ľavej ruky je pridržiavať papier, aby sa pri písaní neposúval. Žiak sa má naučiť pred za­čatím písania na nový riadok posunúť ľavou rukou papier vyššie o toľko, aby mohol písať v tej istej výške ako na predchádzajúcom riadku.

Predlaktie

Predlaktie sa má pri písaní plynule pohybovať po­zdĺž riadku, pričom lakeť sa má udržovať na tom istom mieste /obr.3/. Ak sa i lakeť pohybuje, nastáva prerušovanie pohybu písania. Keď sa nepohybuje predlaktie, pí­sanie sa uskutočňuje len pomocou prstov.

Poloha písanky pri písaní

Žiakov treba navykať po celý čas školskej do­chádzky na správnu polohu písanky. Písanka má zvie­rať so spodným okrajom pí­sacej dosky 15-25° uhol, čiže pravý dolný roh písanky je o 3-4 detské prsty vyššie ako ľavý /asi o 4 cm/.

Pri písaní má žiak písanku položenú od stred­nej roviny tela šikmo do­prava hore /obr.4/.

Správna poloha písanky a žiaka vzhľadom na hranu písacej dosky a správny sklon písma

Držanie pera

Žiak drží pero tromi prstami: palcom, ukazovákom a prostredníkom. Ich funkcia je takáto.

Palec je mierne ohnutý a pridržiava pero z ľavej strany zhora. Ukazovák má prečnievať nad palcom smerom k hrotu pera, od ktorého je vzdialený asi 2 cm. Prostred­ník pridržiava pero sprava prvým článkom. Posledné dva prsty /prstenník a malíček/ sú mierne ohnuté dovnútra dlane a celá ruka leží ľahko na prvých dvoch článkoch malíčka, aby sa mohla voľne pohybovať. Pozornosť treba venovať najmä ukazováku, ktorý žiaci kŕčovite ohýbajú v pravom alebo menšom uhle, čím pri písaní tlačia na pe­ro. Ukazovák pri držaní pera sa má zľahka dotýkať rúčky.

Pri kontrole správnosti držania pera vychádzame z polohy hore vyvrátenej dlane, na ktorej leží pero tak ľahko, že by pri pohnutí spadlo /obr. 5/, alebo zdvih­nutím ukazováka, pričom pero nesmie vypadnúť z ruky /obr. 6/.

Nesprávny tlak na pero spôsobuje pri dlhšom písaní pisársky krč. Kŕčovité držanie pera vzniká tým, že žiak sťahuje ukazovák od hrotu pera, prehýba jeho prvé dva kĺby. Pre držanie pera pri písaní platia tieto zásady:

• čím držíme pero bližšie pri hrote, tým sú vyvinu­tejšie horné dĺžky písmen,
• čím ďalej držíme pero od hrotu /teda nad 3 cm/, tým vyvinutejšie sú dolné dĺžky písmen na úkor horných dĺžok, ktoré sa skracujú.

Písacie potreby

K najbežnejším patrí pastelka, fixka, ceruzka a pero.

Fixky majú výhodu, že zanechávajú za sebou zreteľnú stopu aj bez prítlaku.

Na písanie sú najvhodnejšie ceruzky mäkkého radu číslo H, 2, 2B. Píše sa s nimi veľmi ľahko, zanechávajú za sebou relatívne tenkú tmavosivú stopu.

Na 1.stupni ZŠ sa odporúčam používať atramentové pero alebo iné pero s veľmi citlivým hrotom, ktorý nesmie zadrhávať a zarezávať sa do papiera. Aj napriek väčšiemu komfortu neodporúčam žiakom nižších roč­níkov základnej školy písať klasickým čínskym perom a guľôčkovým perom, a to najmä z týchto dôvodov: čínske pero má tvrdý hrot a za­necháva tenkú stopu. Vyžaduje veľkú námahu na koordináciu drobných svalov, palca a prstov ruky. Guľôčkové pero má nevyhovu­júcu dĺžku a hrúbku rúčky, ktorá si vynucuje odlišné držanie a polo­hu ruky pri písaní. Núti dieťa k zvýšenému tlaku ruky, aby náplň lep­šie vypúšťala farbivo. Okrem toho písací výkon za sebou zanecháva nečistú (tzv. tieňovanú) stopu. Dnes komfort ale i základné požiadavky na hrúbku, dĺžku a citlivý hrot pera dosahujú jednorazové perá pre 1.stupeň ZŠ od firiem ako CENTROPEN, či KOH-I-NOOR.

Potlačovanie ľavorukosti, príčiny a následky.

Príčin potlačovania je viacero. Hlavnou sú však predsudky z minulých dôb - ľavorukosť sa považuje za niečo patologické. Čo sa týka následkov precvičovania ľaváctva, je ich pestrá paleta (nie len zajakávanie, ktoré je najznámejšie).

Motorický nekľud (55%) - prejavuje sa ako zvýšená aktivita celého tela alebo ľavej ruky. Objavuje sa najmä pri písaní (hnevá, neposedný, vstáva z miesta a pod.).

Zmeny v správaní (50%) - nastupujú niekedy intenzívne už na samom začiatku precvičovania. Niekedy sa deti stávajú plačlivými, hnevlivými, iné agresívnymi až pomstychtivými. Iné sú nápadne neposlušné, tvrdohlavé alebo klamú a podvádzajú.

Ťažkosti v písaní pravou rukou (39%) - písmo je neurovnané, nekoordinované až nečitateľné. Objavujú sa už v prvej triede, niekedy až v tretej triede, kde má ťažkosti najmä v diktátoch.

Neurózy (38%) - najčastejšie úzkostná neuróza a negativizmus.

Zajakavosť (33%) - môže vzniknúť z rôznych príčin a jednou z nich je preučenie. Zmizne ihneď po prevedení na ľavú ruku.

Odpor ku škole (27%) - nechuť ku školskej dochádzke, niekedy aj ranné zvracanie pred vyučovaním. Vyskytuje sa aj záškoláctvo, zabúdanie pera. Nezriedka nepriateľský postoj k učiteľovi, ktorý sa prenáša aj do rodiny či k spolužiakom.

Zhoršovanie prospechu (27%) - nastáva niekedy v prvej triede, po polroku, niekedy typický náhly zlom v 3. ročníku u inak nadaných detí.

Výkyvy v prospechu (27%) - striedanie známok 1 a 5. Zvlášť nápadné v diktátoch. Učitelia charakterizujú takéto výkyvy ako dôsledky psychických stavov, nie nedbalosť v príprave.

Výkyvy v pozornosti (22%) - žiak sa už nedokáže tak dobre sústrediť na svoju prácu najmä na písanie a čítanie.

Dyslexie a dysgrafie (27%) - môžu vzniknúť aj samostatne, ale aj po precvičení (neurotická dyslexia).

Nešikovnosť (22%) - zvlášť nápadná v normálnych činnostiach prejavuje sa aj ako pohybová zmätenosť.

Enuréza (14%) - t.j. nočné a niekedy aj denné pomočovanie.

Tiky (8%) - potlačovaná aktivita ľavej ruky sa vybíja najrôznejšími zášklbmi v svalstve tváre.

Vidíme, že dôsledky preučovania sa prejavujú najmä v oblasti motorickej, rečovej a charakterovej.Je samozrejmé, že dôsledky precvičovania nie sú u všetkých detí rovnaké. U detí so silnejším nervovým systémom sú menej silné a naopak.Treba povedať, že nezáleží na spôsobe precvičovania, respektíve aj nenásilný spôsob precvičovania má negatívny dopad i keď nie zjavný na prvý pohľad.

Ľavoruké dieťa v základnej škole.

Je vhodné a užitočné, aby sa ľavoruké dieťa pripravilo už v rodine. Dieťa má byť poučené, že jeho ľavorukosť nie je vada, ani nejaká zvláštnosť, že je to prirodzený jav. Pri zápise do školy je treba predísť tvrdým konfliktom dieťaťa so školou. Treba zdôrazniť - ak si dieťa uchovalo svoju ľavorukosť napriek predchádzajúcim vplyvom pravorukého prostredia až do školského veku znamená to, že ide o ľavorukosť silného stupňa.

V prvej triede

Učiteľ posadí ľavorukého žiaka v triede tak, aby v lavici pre dvoch sedel na ľavej strane, ak sedí s pravákom.Ak ich je viac, je výhodné posadiť ich za sebou alebo spolu pre ľahšiu orientáciu v ich manuálnych činnostiach.

Žiakovi sa má ponechať na jeho vôli, ktorou rukou bude písať. U pravákov je samozrejmé, že budú písať pravou rukou. U ľavákov to však samozrejmé nie je. Ľavoruké dieťa, najmä ak jeho ľavorukosť nie je príliš vyhranená (strední), je vystavené najrôznejším pokusom o precvičovanie. Niekedy im ťažko odoláva napr. keď ho učiteľ pohladí a láskavo mu povie: "Skús, či by ti to išlo pravou rukou, urob to pre mňa." To je samozrejme tiež nátlak. Ďalší nátlak je výsmech spolužiakov.

Ďalší moment je reflexné pôsobenie napodobovacieho pudu. Niektorý ľavák sa medzi pravákmi celkom nevedome bez zjavného nátlaku preladí na praváka. Týmto prípadom, ak sa neobjavia škodlivé následky, nechávame voľný priebeh.

Iné deti sa hanbia za používanie ľavej ruky. Týchto je treba podporiť a precvičiť k používaniu ľavej ruky.

Metodika písania ľavou rukou.

Držanie tela - žiak sedí rovno, v miernom predklone. Predlaktie opiera o dosku celkom symetricky. Stredná rovina tela je daná chrbticou a nosom. Od tejto roviny sa pri písaní nevychyľuje telo ani hlava.

Poloha papiera (zošita) - pravák si dáva papier na pravú stranu, so sklonom pravého okraja papiera hore, ľavák si dáva papier celkom obdobne (presný zrkadlový obraz) od strednej roviny doľava so sklonom pravého rohu dole.

Sklon zošita - je za rôznych okolností rôzny podľa toho, či sa píše v horných či dolných riadkoch. Platí zásada, že sklon má byť taký, aby ruka pri pohybe celej paže od ramena tvorila čiaru súbežne s linkami zošita. Niekedy je vhodné sklon prehnať.

Písacie potreby - si kladie žiak na ľavú stranu dosky stola rovnako ako predlohu. Ceruzku či pero drží medzi palcom a ukazovákom celkom obdobne (zrkadlovo) ako pravák, medzi palcom a ukazovákom (mierne ohnutým), zospodu ju podopiera prostredným prstom.

Držiatko pera leží v žliabku medzi palcom a ukazovákom a smeruje vedľa ľavého ramena. Spočiatku nácviku je vhodné používať pomocné medzilinky, aby sa ustálila veľkosť písmen. Používanie guličkového pera prináša mnohé výhody, najmä v počiatočnom nácviku písania a malo by byť pri ľavorukom písaní obecne zavedené.

Poloha ruky - ruka spočíva na malíčku, ktorý sa ľahko opiera o podložku a po nej sa posúva. Chrbát ruky sa ľahko nakláňa vľavo hore tak, aby zvieral s predlaktím tupý uhol. Tým sa zápästný kĺb uvoľní a pripraví pre jemné pohyby celej ruky.

Postup v nácviku písania - je celkom obdobný ako pri začiatkoch písania pravou rukou. Najjednoduchšie sú ťahy zhora. O niečo ťažšie sú ťahy zospodu hore, pri spätných ťahoch sa objavuje niekedy prehnaný spätný sklon. Napríklad pri "L" uteká vratný ťah dole doprava.

Sklon písma - (ležaté doprava) pri ľavorukom písaní spôsobuje niekedy ťažkosti. Ľaváci majú väčšinou tendenciu písať stojato - iba niektorí doľava. Používanie ležatého písma je dané skôr konvenciou než fyziologickými podmienkami. V niektorých krajinách sa dáva prednosť písmu stojatému - je ľahšie, rýchlejšie a čitateľnejšie. To platí i pre písmo ľavoruké. Z toho vyplýva, že nebudeme trvať za každú cenu na písme ležatom, keď by to niektorému ľavákovi spôsobovalo ťažkosti.

Postup v nácviku písmen - Prípravné cvičenia - žiak cvičí v škole aj doma.

V škole je to obvyklé a osvedčené obťahovanie tvarov písmen, výrazne zveličených pohybom celej paže. Doma má žiak tabuľu, cvičí oblúčiky, čiary i celé písmená. Ak nemá tabuľu cvičí si písanie na ploche papiera, ktorý je pripnutý na stenu, či skriňu. Spodný okraj papiera má byť vo výške očí žiaka. Tým je nútený držať ceruzku pred sebou a hore v smere od seba a písať zospodu, vylučuje sa tým zvyk písať zo strany či proti sebe.

Ťažkosti a chyby.

Najčastejšie sú zrkadlové tvary písmen a smerové zvraty.

Zrkadlové tvary - vyskytujú sa aj u prvákov. Nie sú podmienené lateralitou motorickou. Niekedy nejde o zrkadlové tvary, ale aj zrkadlové písanie. Odstrániť sa dajú jednak dôsledným nácvikom správnych tvarov a pomocnými opatreniami. K pomocným opatreniam patrí predpisovanie začiatočných písmen, prípadne slabík na začiatku riadku. Pretože je preň prirodzené pokračovať v riadku, rýchlo sa odnaučí písať zrkadlovo. Keď píše jednotlivé písmená, píše ich pod seba - nie vedľa seba do riadku, pretože medzery zvádzajú opäť k zrkadlovým tvarom. Iným pomocným opatrením je zakrývanie pravého oka - nie je to však vo väčšine prípadov nevyhnutné.

Smerové zvraty - bývajú u pravákov aj u ľavákov. Sú to zmätky pri písaní nielen v smere pravoľavom, ale aj v smere hore a dole. Žiaci robia čiary v opačnom smere, píšu písmená "hore nohami", keď už píšu slová prehadzujú písmená v slabikách, prípadne slabiky v slovách, i keď ich píšu tvarovo správne, nie zrkadlovo (doma - moda, seno - neso a pod.).

Dajú sa odstrániť dôsledným nácvikom písania, osvedčenou pomôckou je hlasné diktovanie si pri písaní.

Nesprávne návyky - si žiak osvojí vtedy, ak nie je správne vedený. Nevie ako si má položiť zošit, kladie si ho ako ostatní spolužiaci. Pri tejto polohe zošita nemôže písať inak než s vytočenou dlaňou, prípadne tak, že drží pero proti sebe - drápkovito. Pri tomto sa kriví chrbtica, zacláňa si, rozmazáva a pod. Pritom môže písať pekne. To nesmie učiteľa pomýliť, pretože môže zlyhávať vo vyšších ročníkoch. Je preto navodiť správny spôsob ľavorukého písania. Čím dlhšie nesprávny návyk trval, tým dlhšie treba konať prípravné cvičenia. K nim patria uvoľňovacie cviky na tabuli a pod. Cieľom je naučiť žiaka, aby držal pero zospodu v smere očnej osy. Preto upevňujeme cvičný papier vyššie. Tieto cviky robí žiak hlavne doma. Treba zdôrazňovať hravý prvok.

FAKTY O ĽAVÁKOCH

Motorické a rečové centrum je u ľavákov na pravej strane, u pravákov na ľavej strane.

Veľkú úlohu v tom, či niekto bude ľavákom, zohráva dedičnosť.

Podľa štatistických prieskumov sú ľaváci inteligentnejší a úspešnejší s nadpriemerne vyvinutými rečovými schopnosťami.

Ešte donedávna bolo bežné preúčanie na pravú ruku, ktoré ľavákom spôsobovalo poruchy správania.

Na Slovensku sú medzi politikmi ľaváci Daniel Lipšic, Róbert Fico...